Hovadziny z "Olomóóóca"

    Pred odchodom na kšeft mi zvoní mobil. Spak ruky sa ho snažím zdvihnúť, ale telefón by sa rád korčuloval po dlážke. No skúte ho chytať s "gaťáma" na pol žrde..." Lež som ho chytil, tak "Big Ben..." no dobre, tak "Small John...", odbil 12 hodín. Konečne sa zastavil. Hurá, pre chlapa čo má XXXL konfekciu a rastie mu "brušná kosť", je ťažké hrať sa nahánačku s mobilom. Volá Robo: "Fungujú ti hodiny?...", "Nó...", "Švihaj lebo budem museť znovu tankovať..."

    Jožka sme natiahli po ceste. V tomto momente traja mušketieri vypravili loď smer "Olomóóc". Teda len jeden, lebo mňa a Roba by k mušketierom len ťažko zobrali. Rád by som videl toho koňa čo by nás odniesol. Teda "né", že by sme s "Mušketáma" nevedeli, ale lepšie nám to ide s gitarami.

    Počas cesty Jožko vytiahne "trúnok"(asi ma zabije). Zchmatnem to v ruku a proti slnku pozerám ten "silný buket...", ináč povedané jak ma zachvílu strase. Odpijem ja, odpije Jožko, odpije Rob.... jáj šak on nemóóže. Chudák.....! Oslintal si celý volant a začal sa mu šmýkať. Viete si to predstaviť po "krásnych" českomoravských dialniciach typu betón, zápcha, betón, zápcha, asfalt až do Olomouca? 

    Po príchode, keď sme už pomaly vytrúsili plomby z úst, nás čakal nádherný športovo rekreačný areál v krásnom prostredí dedinky Véska. Srdečné stretnutie s kamarátom Petrom sme zavŕšili v bare niekoľkonásobným aperitívom.

    Večerné hranie prebehlo vo fantastickej nálade. Degustácia vín v 3/4 rytme: "Tri fľašky - degustátor, Štyri pesničky - My" trvala asi dve hodiny. Vino bolo výborné! Zo 40-tich školiacich zostalo len 16 jedincov. Po krátkej debate sa skupinka rozdelila na BOWLING a REBRIŇÁK. Neviem či sme vyhrávali, lebo na našej strane boli aj dvaja čašníci a riaditeľ hotela. Napriek tomu, keby si kamarát Peter so svojím kolegom nedoniesli stoličky na parket, tak by tam dodnes zíval prázdnotou. Pre pochopenie zo 16-tich účastníkov bolo 14 chlapov a 2 ženy. No smola... Tak málo chlapov...   :-D

    Po záverečnom posedení, pri dobrom víne s kamarátom Petrom a jeho kolegom Bohušom, ktorý bol mimochodom veľmi dobrým parťákom, sme si podali ruky, zjedli dve cigarety a rozdhodli sa ísť hore brkom. Do cesty sa nám pri recepcii postavil drevenný chlap. Kukáme.... O dve hlavy vyšší, ruka natrčená.... Vravím: "Robo podaj mu hnátu." "Vidíš, že si pýta." Robo: "Tož ten klučina žačal kývat i s hlavú." No a keď Jožko zbystril, že je pojazdný (na koliečkach), tak sme si ho chceli zobrať na izbu. Samozrejme, že recepčná bola proti tomu, od tej chvíle sme ju nemali radi. Alebo ona nás?!... Mimo reč, ráno zmenila pohlavie...

    Príchod na izbu by som definoval ako vstup do bermudského trojuholníka. Stratili sme sa v čase a možno že aj v priestore. Robo, otvoril balkónové dvere a priestorom zašumelo: "..... vám aj také francúzske balkóny." "Až mi srdce stisklo." "Taká výška." "Voláčo mi neurčite oblizuje trenky." Akonáhle Jožko zavetril čerstvý vzduch neudržal emisie na udze. Aj "istý nemenovaný koncern" by sa mohol hanbiť. 

    Keďže už nebolo žiadnej pijatiky, zachcelo sa mi spať. No strašne som sa bál sám, tak 2/3 REBRIŇÁKU neváhalo a už aj spájalo postele dohromady. Pristál som som v strede. Robovi sa zdalo, že má o 3cm menší nočný stolík ako Jožko. Čo si myslíte, čo sa dialo? Robo už aj posúval postele tak, aby to bolo rovným dielom. Telka v tomto momente prišla ako dobrý nápad. Myslíte si, že na 16-tom kanáli bolo podľa programu country tak ako sme to čakali? No nebolo... A rozhorčenému Jožkovi to "kamarátka recepčná" po troch vetách sťažností cez telefón rýchlo "vysvetlila." Položila...

    Záverom by som pozdvihol ráno. Oči opuchnuté, hlavy sa nám každým zívnutím otvárali a to doslova, teda okrem šoféra. V tomto momente sme ešte netušili kto to bude. Jožkovi som ponúkol medicínu starých materí (Paralen hot-drink), nech si ju zaleje vriacou vodou. Samozrejme, že si to zalial studenou. "Čo je to za humus" povedal. A tak mu vravím "A čo si ty nemal starú mamu?" Ponožky mu stočilo ako šalamúnovi papuče. 

    Cestu naspäť sme zvolili mimo dialníc, na odporúčanie z minulosti. Prišli sme domov o 4 hodiny neskôr, ale tentokrát sme si užili krásnu moravskú prírodu a priľahlé dedinky.

    Do Vésky by sme sa určire kedykoľvek radi vrátili!